Veľká Čalomija je hromadná cestná dedina. Zástavba domami štítmi orientovanými na ulicu. Prevládajúcim stavebným materiálom v prvej polovici 19. storočia bola hlina. Pri stavbe hlinených domov boli použité základné technologické postupy nabíjanie, vykladanie a murovanie zo surových tehál – váľkov. Váľky v múre spájali blatom. Používali sa nielen na stavbu hlinených domov, ale aj na domoch postavených z kameňa. Prechod na kamenné obydlia nebol jenorázový ani jednoduchý proces. K stavbe obydlí z kameňa sa povolávali osoby, ktoré už boli špecializované na tento druh práce Označovali ich názvami murári, murársky majstri alebo len majstri. Na pokrytie striech sa vo Veľkej Čalomiji po dlhé stáročia využívali dostupné prírodné materiály – predovšetkým slama a šindle. V druhej polovici 19. storočia sa už stavali aj trojpriestorové domy, murované z kameňa, pod spoločnou valbovou slamenou strechou s maštaľou. Domy so širokými dvormi a kvetinovými predzáhradkami boli omazané a obielené. V polovici 20. storočia začali stavať tehlové domy, v ktorých stĺpová loggia pozdĺž prednej izby sa premenila na verandu. Tieto domy majú tvrdé farbné omietky. Široké dvory sa po kolektivizácii menia na záhradky.
Obyvatelia obce patria so svojou ľudovou kultúrou a jazykom k oblasti nazývanej Palóc. Kroje sa z obce už pomaly vytratili. Muži nosili široké gate a košeľu so širokými rukámi. Začiatkom 20. storočia sa udomácnili moderné nemecké nohavice a saká, pri slávnostiachs viazankou. Ženy nosili niekoľko sukní, košeľu a vestu (lajblík) s kvietkami alebo s blúzkou do drieku s viacfarebnými vzormi.
Medzi najobľúbenejšie jedlá vo Veľkej Čalomiji v 19. storoč´patrili lekša a koláč nazývaný lepeň. Poznali tiež spôsob prípravy bryndze zo sladkého kravského mlieka a nazývali ho „sózott keserű túró“. V tomto období sa vo Veľkej Čalomiji rozprávalo po palócky. Ženy v 19. storočí na odkladanie vecí pužívali truhli s rovnakým vekom, ktoré volali „tulipános láda“.
Komponenty tadičnej duchovnej kultúry späté s tehotenstvom, narodením, detstvom, dospievaním, dospelosťou, uzavretím manželstva, prípadne inými udalosťami v živote človeka až po joho skon sa bezprostredne týkajú jednotlivca. Niektoré sa zachovali dodnes ako krst, svadba, pohreb či veľkonočné alebo vianočné zvyky. No civilizačné zmeny, ktoré priniesli najmä industrializácia, kolektivizácia a urbanizácia zmenili tradičný ráz materiálnej kultúry. Veľká Čalomija svojou polohou spĺňa všetky predpoklady pri prijímaní modernizačných vplyvov. V súčasnej dobe sa životnosť folklóru udržuje iba sporadicky.
